Rozhovor s šéfdirigentem Ondrejem Lenárdem

Jak se dá tak náročná záležitost zvládnout? Čtrnáct koncertů, několik sólistů, různé sály, dlouhé přesuny, změna času, vypětí fyzické i psychické? Myslím, že i třicátník by padal vyčerpáním…

Starý slogan overený a určite pravdivý – ak je pre vás povolanie „hobby“, nič krajšie vás nemohlo stretnúť. Ja pokladám hudbu za súčasť svojho organizmu. Bez nej by moje telo nežilo. Čo znamená zvládnuť náročné turné? Je to v prvom rade psychický doping. Ak by som si začal uvedomovať, čo ma čaká po psychickej i fyzickej stránke, nezvládnem to. Predsa atribúty ako láska k hudbe, zodpovednosť reprezentácie kultúry, či snaha nesklamať – to sú posily, to je tá najkrajšia „droga“, ktorá vás nepustí pod hladinu.

Osvědčil se SOČR jako dobrý „parťák“?

A to je to najpodstatnejšie – mať v rukách taký skvelý nástroj, to je radosť, inšpirácia i stimulujúci prvok, ktorý je predpokladom zvládnutia takéhoto náročného turné. Uvedomme si, že to bolo už desiate turné SOČRu v Japonsku. Predchádzajúce mali určite veľkú odozvu (bez toho by reangažmá nebolo možné), a ja som cítil veľkú túžbu, nepoškodiť renomé tohto špičkového telesa v Japonsku.

Nepochybně jste ho umocnil! Teď tedy po zásluze odpočíváte, jaké příjemné chvíle vám přineslo léto? (A dovolil jste hudbě, aby zasáhla do vašeho prázdninového programu – nebo jste na ni uvalil embargo?)

Leto je pre každého akýmsi symbolom odpočinku. Nie som typ dovolenkára, ktorý sa iba nečinne opaľuje na slnku… to odmietam! Moja záhradka je tá najkrajšia „pláž leta“. Ak sa pozriem na plody svojej práce, na obsypané konáre ovocných stromov, červenajúce rajčiny, krásne papriky, či inú zeleninu… to je proste nádhera! No a hudba ma neopúšťa ani v tejto oáze relaxu. Ale je to „vlaha mojej úrodnej záhradky“, ktorú potrebujem do ďalšej sezóny.

Jste umělec, který má velmi blízko k vokálnímu umění, a tak si dovoluji odtušit, že srdeční záležitostí zahajovacího koncertu pro vás bude Verdiho Quattro Pezzi Sacri. Nemýlím se?

Kto by nemal rád tohto velikána opery, autora, ktorý ma dokázal absolútne ponoriť do sveta vášní, intríg, lásky, nenávisti, zloby, šťastia… no a hlavne do svojej nesmrteľnej hudobnej invencie. Budete sa čudovať, ale jeho Quattro Pezzi Sacri bude mojou premiérou. Dúfam, že nenahnevám pána Verdiho! Kvality Českého filharmonického zboru Brno sú veľké. Moje doterajšie skúsenosti len potvrdzujú spomínané konštatovanie. Zbor je vďaka osobnosti pána zbormajstra Fialu vždy perfektne pripravený, disponuje veľkými hlasovými kvalitami, šírkou a paletou farebnosti, lyričnosti i dramatizmu, a komunikácia na pódiu je výborná.

Jak často – a jak rád – se ve své operní praxi potkáváte s tvorbou Richarda Wagnera?

Mám jednu nahrávku Wagnerovho Tristana s geniálnym dirigentom Carlosom Kleiberom. Po poslednom akorde si len vzdychnem – škoda, že to už skončilo! Mám veľký vzťah k jeho Tanhäuserovi, Lohengrinovi, či Ringu. Oslovuje ma svojou hudobnou filozofiou, obrovským symfonicko-vokálnym ťahom a nábojom. A predohra k 3. dejstvu Lohengrina ma už ako študenta fascinovala svojim ohňostrojom.

Spolupracoval jste už v minulosti se sólistkou Ludmilou Peterkovou?

Pani Peterkovú poznám, žiaľ, len z nahrávok či televíznych prenosov. Ale viem, že je to umelkyňa veľkého formátu a teším sa na naše spoločné muzicírovanie.

Coby šéfdirigent rozhlasových symfoniků vstupujete do třetí sezony. Jaké myšlenky vás v těchto okamžicích provázejí?

Teším sa, veľmi sa teším na našu spoluprácu v novej sezóne. Je to nádherné teleso, muzikanti „z mäsa a krvi“, vyzbrojení hráčskou kvalitou, nevšedným muzikantským nasadením. A hlavne sú to veľmi milí a priateľskí ľudia. Preto sú moje myšlienky upnuté na jedno – nesklamať ich dôveru a dokázať s nimi tvorivo i ľudsky vychádzať len v tom najlepšom. Máme krásne projekty, vynikajúcich sólistov. Budem sa len tešiť z priazne publika, ktorá je pre nás tou najkrajšou odmenou.